Sušené ovocie

Problém takmer všetkých druhov ovocia je že po dozretí sa dá uchovať len veľmi krátko – spravidla len niekoľko dní alebo týždňov. Metód ako predĺžiť použiteľnosť ovocia je viac, ale len máloktoré ho uchovajú čerstvé – sú to sušenie, mrazenie, zaváranie alebo len uchovávanie v chlade.  Pre naivných kupujúcich si obchodníci vyvinuli množstvo trikov aby predávané ovocie vyzeralo dokonale na pohľad, ale menej dokonalá je už chuť alebo zloženie a netreba ani točiť kyjakom aby Maruška dostala „čerstvé“ jahody pre macochu. Možno vás prekvapí, že hruška, ktorú ste dnes kúpili v hyper-super márkete bola oberaná pred tromi rokmi a pochádza z Argentíny, že na dosiahnutie dokonalého vzhľadu , veľkosti a rovnomerné dozretie bola použité chemikálie, ktorých vzorce by sa nezmestili na túto stranu a že  prevažný  čas medzi zberom a vašim nákupným košíkom strávila v kontajneri s regulovanou teplotou a umelou atmosférou v honkongskom prístave.

Pri sušení sa z čerstvého ovocia odstraňuje voda, čo vedie síce ku zmenšovaniu jeho objemu, ale energetická hodnota a množstvo živín zostáva zachovaných. Sušené ovocie je bohaté hlavne na vlákninu, veľmi často obsahuje vitamíny A, B1, B2, B3, B6, vitamín C a E. Pričom hlavne vitamíny skupiny B pomáhajú upevňovať imunitu. Zabudnúť netreba ani na minerálne látky akými sú draslík, horčík, vápnik, mangán, meď, fosfor a železo. A kde sú teda tie negatíva? Hoci by sa mohlo zdať, že sušené ovocie je ideálnou pochutinou, je treba si dať pred jeho konzumáciou pozor na niekoľko zásadných vecí. Tým hlavným, čo ovplyvňuje kvalitu sušeného ovocia, je použitie oxidu siričitého. Ten predstavuje ďalšie víťazstvo marketingu nad zdravým rozumom . Využíva sa na samotnú konzerváciu, ale jeho hlavnou devízou je zachovanie pôvodnej jasnej farby ovocia. Bez jeho použitia by sme na pultoch nachádzali iba ovocie vo všetkých odtieňoch hnedej. Príliš veľká konzumácia ovocia ošetreného sírou môže mať za následok bolesti žalúdka, hlavy, nevoľnosť alebo dokonca problémy astmatického typu.

Ďalším problémom môžu byť roztoče, ktoré sa živia sušeným ovocím. Jedná sa o živočíchy veľmi malé a pravdepodobne ich teda na ovocí vôbec nespozorujete. Pokiaľ by ste si chceli prítomnosť roztočov v ovocí overiť, je možné nechať si ho otestovať. Vhodným riešením ale môže byť opäť namočenie vo vlažnej vode či obarenie horúcou vodou a dobre si prezrieť čo vypláva.

Aj preto že predsavzatím našej firmy je ponúkať výrobky vlastnej produkcie a z vlastných surovín ( ak takto škaredo možno nazvať ovocie!) rozhodli sme sa pokročiť v konzervovaní ovocia sušením.

Ako teda uskladňovať sušené ovocie bez nutnosti používať chémiu? Odpoveď je pre ľudí znalých problému jasná – VÁKUOVANIE –problém je, že technicky to nie je celkom jednoduché aj keď napríklad zaváranie je tiež vytváranie vákua v uzavretej  nádobe zmenou tlaku ochladením. Z pohľadu racionálnej výživy je to iba problém ďalšieho ničenia vitamínov  teplom a pre konzerváciu už nie je potrebné.  Na  vákuovaní je zaujímavé je znižuje obsah kyslíku v zostávajúcom vzduchu a tým obmedzuje dopad chemických reakcií na sušené ovocie. Nedostatok kyslíka ma tiež vplyv na živé organizmy. Najlepšie to vidieť na nasledujúcich údajoch: bežná hodnota atmosférického tlaku je 1035 hektopascalov (hp -tak to aspoň uvádza HMÚ) a našim zariadením sa dosahuje 500 -600 hp. To mimochodom zodpovedá „nadmorskej výške „ uskladňovania 4-5000 m.n.m., čo je vyššie ako Mont Blanc a len o pár metrov menej ako biblická hora Ararat

Je faktom, že vo vysokých výškach klesá aj teplota na až na -20°C ale skúsenosti hovoria, že udržanie sušeného ovocia v čerstvom stave touto metódou postačuje na 1rok.

Teraz už zostáva len dúfať, že tohto ročná úroda sliviek, hrušiek a jabĺk nám umožní ponúknuť vám aj stáročiami overené pochúťky už koncom tohto leta.